Tieto dve krajiny sa po roku 1930 snažili nahradzovať zásady liberalizácie v ekonomike a obchode rozsiahlymi intervenciami štátu do domácej ekonomiky. To malo za následok militarizáciu a aktivizáciu vojenského priemyslu.
Vývoj obchodu
Výsledok porúch v liberálnom svetovom poriadku, ktorý sa objavil po roku 1929, mal za následok postupný kolaps medzinárodného obchodu a kapitálových trhov. Rastové procesy boli čoraz sebestačnejšie a teritoriálne menej rozšírené než v predchádzajúcom období, čo sa prejavilo nielen ako hlboký pokles ekonomického rastu i medzinárodného obchodu, ale aj poklesom miery otvorenosti národných ekonomík.
Ďalšie veľmi významné zmeny zaznamenal aj vývoj komoditnej štruktúry obchodu. Ceny primárnych surovín sa v prvých dvoch fázach až do konca druhej svetovej vojny udržovali na relatívne vyššej úrovni ako ceny priemyselných výrobkov. Tento jav bol podmienený faktom, že väčšina priemyslových výrobkov sa vyvážala z vyspelých krajín do krajín, kde sa až do druhej svetovej vojny produkovali len primárne suroviny. To znamenalo, že keď vývoj na trhu surovín bol priaznivý, mohli absorbovať viac tovaru z vyspelých ekonomík, a naopak, keď sa tieto podmienky zhoršili, vyvážali menej. Začiatok obdobia ropných šokov však túto súvzťažnosť prerušil. Celý tento proces bol výsledkom celého radu podstatných zmien v štruktúre svetového obchodu a išlo najmä o:
- rast vnútroodvetvového obchodu => najväčšími odberateľmi pre vývozcov z najvyspelejších krajín boli obdobné odvetvia z iných vyspelých krajín,
- zmeny vo svetovom obchode s obilím, z menej vyspelých krajín do USA, Kanady a Austrálie, opačným smerom,
- klesajúcu úlohu surovín v priemyselnej produkcii, čo bolo dôsledkom ekonomizácie produkcie a intenzívneho rastu produkcie odvetví s menšou spotrebou surovín,
- prehlbujúcu sa úlohu minerálnych palív vo svetovom obchode a zmenu spotrebiteľského správania sa na tomto trhu v porovnaní s klasickými trhmi primárnych produktov.
Najnovšie komentáre