Úloha medzinárodného obchodu v národnej ekonomike

Funkcie zahr. obchodu – (transformacna, parametricka, proporcionalitna)

Najvýznamnejšia oblasť hospodárskeho života, jeho postavenie a rozvoj sú úzko zviazané s praktickým presadzovaním sa komparatívnych výhod, je rozhodujúcim indikátorom akcelerácie národnej ekonomiky (rastie tovarová výroba v medzinárodnom obchode). MO – ako súčasť širších vonkajších hospodárskych vzťahov je aj indikátorom do ktorého sa premieta úroveň a stav svetového hospodárstva a jeho súčasti, rozhodujúcim indikátorom akcelerácie národnej ekonomiky, jeho výsledkom je rozšírený vstup na trh, dlhodobý rast vývozu, získavanie nových rozvojových zdrojov.

Funkcie MO

Transformačná – niečo sa pretáča v niečom, ekonomika niečo vyrobí a pretransformuje na niečo čo spotrebuje, je nástrojom substitúcie domácej výroby a domácich zdrojov dovozom tovarov alebo absorpciou dovezených VF (transmisná – je nástrojom prenosu informácií a stimulov z vonkajšieho prostredia do vlastnej ekonomiky), pomocou komaparatívnej výhody získa zdroje ktoré potrebuje.

Ekonomický rast – ak ekonomika uplatňuje komparatívnu výhodu (vyrába viac a lepšie) a aj predáva zabezpečuje prosperitu ekonomiky (predajom pomáha ekonomike), pôsobí na ňu viac faktorov:
rozdiely v absolútnej veľkosti nákladov práce, v komparatívnych nákl. práce, vo vybavenosti krajín jednotlivými VF, v dosiahnutej technike, technológii a znalostiach, v ľudskom kapitály – know-how, vzdelanie

Parametrická – je prieskumníkom parametrov, ktoré ovplyvňujú úspešnosť výrobku, vzrastá úloha MO, polovica svetovej produkcie hotových výrobkov sa dostáva ku konečnému užívateľovi cez MO, svetový trh vytvára premanentný tlak na konfrontáciu technicko-technologických, kvalitatívnych i cenových parametrov ktoré ovplyvňujú úspešnosť daného výrobku na trhu, zaostávanie národnej ekonomiky – jej výsledkom môžu byť rôzne ochranárske opatrenia, ktoré pomôžu rýchlejšie sa adaptovať na novú situáciu, alebo sa ekonomicky izolovať a definitívne opustiť existujúce medzinárodné pozície

Proporcionalitná – národná ekonomika musí robiť maximálne efektívne, aktívne chápanie obchodu t.j. podpora vývozu je dôležitým nástrojom na urýchlenie hospodárskeho rozvoja, stratégia vyrábať a vyvážať tovary pri ktorých má výhodu, dovážať tie pri ktorých nemá, je dôležité aby pri zahranično-obchodnými aktivitami sme nachádzali správne proporcie, vyváženosť proporcií prináša dlhodobú úsporu spoločenskej práce, ovplyvňuje tempo hospodárskeho rastu krajín

Teritoriálna a tovarová štruktúra svetového obchodu

Teritoriálna štruktúra – do vývoja teritoriálnej štruktúry MO sa v plnej miere premieta celkové postavenie a ekonomický profil jednotlivých krajín či integračných zoskupení, jeho vývoj od druhej sv. vojny prelomili tri skutočnosti:

Vypracovanie GDPR dokumentácie od externej firmy šetrí vaše náklady

Dramatické sankcie za nedodržanie GDPR nariadenia EÚ už postihujú malé spoločnosti na Slovensku. Úrady vykonali v roku 2019 viaceré kontroly na správu osobných údajov v malých spoločnostiach. Vo viac ako polovici ustanovili aj následné sankcie. Pre malé a stredné spoločnosti je vhodné vypracovať dokumentáciu GDPR formou outsourcingu. Takúto službu poskytuje napríklad spoločnosť Safedata.sk. Nariadenie GDPR sa začalo uplatňovať rovnako v celej Európskej únii od 25. mája 2018.

Vznik centrálne plánovaných ekonomík a zoskupenia RVHP Ropné šoky v rokoch 1973-74, a 1978-79 Prudký nárast krajín juhovýchodnej Ázie do svetového hospodárstva (najprv Japonsko, neskôr Japonské investície v ďalekom východe ktoré potom privolali investície iných)
Počas povojnového obdobia sa obchod vyvíjal podstatne rýchlejšie ako HDP, táto tendencia oslabovala štruktúru obchodu vo vzťahu k vývozcom surovín a ich importnej schopnosti až do roku 1974, kedy v dôsledku ropných šokov výrazne rástol podiel komoditnej skupiny. Od roku 1960 vzrastá tempo rastu spracovateľského priemyslu pred tempom rastu HDP. →MO zaznamenal mimoriadnu dynamiku najmä v 70tych rokoch v dôsledku rozsiahleho rastu exportných cien ropy a neskoršie priemyslových výrobkov (high-tec).

Analýza distribučných kanálov svetového exportu poukazuje na vzrast podielu na svetovom exporte len v dvoch teritóriách – vo vyspelých krajinách, v ázijských industrializovaných krajinách.
Európsky aj nemecký obchod ovplyvnil rozpad trhu RHVP, do popredia sa dostávajú tzv. ázijský draci, ich tempo rastu obchodu je oveľa vyššia ako u ostatných krajín. Vývoz je menší ako dovoz
Fob cena , CIF cena – cost insurance, poistenie + doprava

Tovarová štruktúra – sa prudko menila v 70.rokoch, kvôli disproporcie v prírastku vývozu jednotlivých skupín tovarov, na vývoj MO nepriaznivo vplýval na menovú a finančnú sústavu, zrušili sa voľne vymeniteľnosti dolára za zlato, labilita devízových kurzov, úrokových sadzieb
Ekonomická kríza v rokoch 1974-75 ešte viac posilnila tendencie k zásadným zmenám dynamiky hlavných ukazovateľov tovarovej štruktúry svetového obchodu, poklesol dopyt po strojoch, chemických výrobkov, spotrebnom tovare, to viedlo k spomaleniu prírastku svetových vývozných cien produkcie, zvyšovali sa ceny palív

Zmeny tovarovej štruktúry súviseli najmä so zvýšením podielu palív.
80te roky – zrútil sa trh OPEC, všetky menej rozvinuté krajiny sa dostali do zložitej situácie, vysoké úverové miery zvyšovali ich zadĺženosť, najvyspelejšie z toho mali výhody, 1990 – pokles dynamiky HDP, 1991 – stagnácia v Severnej Amerike, Západnej Európe, 1993 – oživenie svetového obchodu, ázijský draci, ●1998 – finančná kríza v ázijskom teritóriu, spomalil sa ekonomický rast, 1999 – oživenie ekonomického napredovania

Dominantné postavenie v tovrovej štruktúre majú rozvinuté ekonomiky

5 najväčších exportérov tovarov – Nemecko, USA, Japonsko, Čína, Francúzko
5 importérov tovarov – USA, Japonsko, Čína, Francúzsko, Veľká Británia
5 najväčších exportérov služieb – USA, Veľká Británia, Japonsko, Francúzsko, Španielsko
5 importérov služieb – USA, Nemecko, Veľká Británia, Japonsko, Francúzsko
Vznik a úloha triády USA – Nemecko – Japonsko – adaptačná schopnosť, silné ekonomické zázemie a tradície pomohli dostať sa niektorým krajinám na stabilnejšie pozície, vznikla NAFTA, expanzia integračných posunov v rámci EU

USA – napomáhali im prirodzené vnútorné komparatívne výhody, územie, surovinová základňa, priaznivá geografická poloha, takmer všetky podnebné pásma, ideálna prepravná sieť, značný počet obyvateľov, dve vojny priamo nezasiahli domácu ekonomiku v takom rozsahu ako Európu.

Neutralita USA v prvej svetovej vojne napomáhala americkému vývozu, zlepšila sa pasívna platobná bilancia, štátne zásahy do ekonomiky „New Deal“ pomohli prekonať rýchlejšie a úspešnejšie krízové obdobie a obnoviť ekonomický rast 60. roky – fyzické i morálne zastarávanie výrobných fondov v USA
Od 1981 – (reganomika) začala sa presadzovať filozofia umelého zvyšovania úrokových sadzieb a následného nadsadzovania kurzu dolára, v USA je základom úspechu úroveň techniky a technológie.
1986 – vysoký deficit platobnej i obchodnej bilancie, kurz dolára rýchlo klesal napriek tomu zvýšenými domácimi investíciami zväčšili svoj technologický predstih

Úspešnosť je výsledkom pôsobenia komplexu faktorov
Rastúci dovoz a vývoz, adaptácia na globalizačné trendy nútia domácich výrobcov reagovať na vývoj vonkajšieho prostredia, Prenikanie technologických zmien, rastie výkonnosť firemného manažmentu Rastie zapojenie kvalifikovanej pracovnej sily – vysoká miera špecializácie, vnútorná independencia na dovoze surovín sa stali jedným z najdôležitejších prostriedkov zvýšenia konkurenčnej schopnosti amerického kontinentu.

NAFTA – podpis dohody o voľnom obchode medzi Kanadou a USA dohoda o severoamerickom voľnom obchode medzi spomenutými krajinami a Mexikom,
Spolková republika Nemecko – vojna, prerozdelenie územia, strata politického vplyvu si vynútili radikálne zmeny
Stabilizačný zákon – štyri hlavné ciele: dosiahnutie plnej zamestnanosti, cenová stabilita, vyrovnané vzťahy so zahraničím, zabezpečenie hospodárskeho rastu
Nemecký hospodársky zázrak – rozvoj spracovateľského priemyslu, produkcia a vývoz predstihla vývoj ostatných európskych krajín, závislosť na dovoze zasiahla ekonomiky v plnej miere, až v roku 1979 sa spamätala z prvého ropného šoku, vzápätí riešila aj dopad druhého. 80te roky – vyčerpáva svoje komparatívne výhody, 90te roky – nemeckej ekonomike sa podarilo adaptovať na zmenené podmienky vnútorného vývoja
Japonsko (APEC) – má vyspelú trhovú ekonomiku, štrukturálna politika zachovávala stabilný a rýchle tempo hospodárskeho rozvoja, upevňovala vlastnú konkurenčnú schopnosť.

1.fáza – cieľom bola výstavba moderného ťažkého a chemického priemyslu, schopného konkurencie na svetových trhoch, stiahli výrobné kapacity z kapitálovo menej náročných odvetví (textil, odev), orientovali sa na rozvoj vybraných výrobných segmentov, hlavnou sa stala expanzia v automobilovom priemysle
2.fáza – 70. roky, presunulo sa k vedecko náročnejším odvetviam, elektronika, letecký a kozmický priemysel, farmaceutický priemysel

Systémové faktory ovplyvňujúce rast MO

Vedecko – technický pokrok – informačná explózia, jej urýchlená implementácia urýchľuje procesy, cyklus životnosti produktov sa znižuje, výroba mikroelektroniky sa každé dva roky zdvojnásobuje, výsledkom je dynamický rast svetových tovarových trhov. proces zdokonaľovania existujúcej techniky, zavádzanie radikálnych inovácií, veľké objavy a realizácia vedecko-technických poznatkov

Vplyv liberalizácie na vývoj MO – až do ukončenia Urugayskeho kola Gatt (1993) sa nepodarilo urobiť zásadnejšie kroky proti protekcionizmu, prijatím zmluvy sa zaviazali rešpektovať potrebu odstránenia colných a necolných obchodných bariér, tlak na otvorenie trhov, v oblasti vyspelých technológií priemyselných výrobkov a služieb

Liberalizácia a jej vplyv na vývoj MO

Povojnový vývoj MO sa niesol v znamení dvoch zásadných trendov. kde váha jednotl. období rástla al. rástla.Nerovnováhy v 80a 90.rokoch viedli k stále častejším obch. konfliktom a k zavádzaniu ochranárskych opatrení. až do ukončenia Uruguajského kola GATT, sa nepodarilo urobiť zásadnejšie kroky proti prehlbovaniu protekcionizmu. V Rusku, Argentíne Brazílii prepukla finančná kríza, kt. skomplikovala a vyvolal množstvo porúch tak v intenzite ako aj v teritoriálno-tovarovej štruktúre svetov. obch.

Úlohy a základné ciele WTO – GATT

Táto inštutícia bola založená z podnetu USA ako súčasť súboru inštitúcií formovaných s cieľom organizovať a riadiť SH i globálny rozvoj slobodnej výmeny tovarov.Najdôležitejším zámerombolo uplatňovanie nediskriminácie a znižovanie colných bariér.Prvou úlohou bolo znižovanie colných poplatkov.Dôležitou inováciou nediskriminácie bolo uplatňovanie – Doložky najvyšších výhod-MNFC-zaväzujúcej každú krajinu,kt.poskytne colné zvýhodnenie jednej krajine,aby ho rozšírila-automaticky na všetky zmluvné strany.

Zákl.úlohou GATT-u bolo riešnie týchto problémov:- liberalizáciu prístupu na trh,prijatie dohody o obchode s poľnohosp.výrobkami,dohoda o obchode s textilnými a odevnými výrobkami.Prijatie tzv. Antidumpingového kodexu-dohody o dovoznom lecenčnom riadení a technických prekážkach.Všeob.dohoda o obchode so službami-GATT.
Dohody o obchode a právach v oblasti intelektuálneho vlastníctva. Obchodu s know-how,licenciami,ochrannými známkami. Založenie novej obchodnej organizácie-WTO so sídlom v Ženeve 1995.