Transnacionálne korporácie (TNK)

TNK v medzinárodnom podnikaní

Podľa UNCTAD v roku 2003 na svete pôsobilo takmer 62 000 materských spoločností a 930 000 afilácií. Zahraničné afilácie TNK zamestnávali spolu viac ako 54 miliónov ľudí, podieľali sa jednou desatinou na svetovom HDP a jednou tretinou na svetovom vývoze. Najviac materských spoločností je umiestnených v RTE (rozvinuté trhové ekonomiky), najviac afilácií zasa v MRK (menej rozvinuté krajiny). Africký kontinent má veľmi nízky počet nielen materských spoločností, ale aj afilácií.

Rozmiestnenie materských spoločností a zahraničných afilácií je v samotnej Triáde nerovnomerné.
Medzinárodná výroba je významných fenoménom súčasnej svetovej ekonomiky, na čom majú zásluhu predovšetkým TNK. V súčasnosti medzinárodná výroba prevyšuje objem svetového exportu tovarov a služieb takmer dvojnásobne. Najviac spoločností pôsobí v elektronickom a elektrotechnickom priemysle, automobilovom priemysle, ropnom priemysle a telekomunikáciách.

Pri porovnávaní národných ekonomík s TNK sa používa HDP pre hodnotenie veľkosti ekonomiky a objem predaja pre TNK. Ide o vzájomné neporovnateľné ukazovatele. HDP totiž predstavuje sumu pridanej hodnoty vytvorenej každým producentom, kým v ukazovateli objem predaja sa niektoré vstupy započítavajú viackrát.

Majetkové spojenie firiem v zahraničí

Spojenia firiem môžu mať rôzny charakter.
Fúzia – forma spojenia dvoch firiem do jednej, pri ktorej nadobúdajúca firma pohltí firmu nadobudnutú. Ide o spojenie aktív a nadobudnutá firma prestáva existovať. Dochádza k zlúčeniu akciového kapitálu. Akcie zanikajúcej firmy sa môžu odkúpiť za hotovosť alebo za iné nástroje dlhu. K fúzii dochádza dobrovoľne, teda so súhlasom akcionárov.Osobitné formy fúzií: malé, náznakové a trianglové fúzie.

Konsolidácia– iný druh spojenia, pri ktorej dochádza k spojeniu dvoch alebo viacerých nadobudnutých spoločností, pričom všetky po tomto spojení zaniknú

Akvizícia – ide o také spojenie, pri ktorom jedna firma kupuje inú, a to tak, že kúpi kontrolný balík alebo všetky jej akcie. Kupujúci reálne kontroluje výsledné spojenie, nemusí však uplatniť priamu kontrolu nad činnosťou nadobudnutej firmy. Výsledkom je úplné splynutie alebo založenie hodingovej spoločnosti.

Obranné stratégie – fúzie a akvizície môžu mať dobrovoľný alebo nedobrovoľný, vynútený charakter. Pri dobrovoľnej fúzii či akvizícii si firma želá alebo pristúpi na to, aby ju kúpila iná spoločnosť. Pri vynútenej si firma neželá, aby ju prevzal niekto iný. Dochádza k tomu pri kolízii záujmov akcionárov so záujmami manažmentu, ktorý si neželá akvizíciu. Svoje stanovisko manažment zdôvodňuje pred akcionármi spoločnosti, ktorí sa v konečnom dôsledku rozhodnú, či svoje akcie predajú, alebo či si ich ponechajú. Podľa množstva predaných akcií je transakcia buď úspešná, alebo naopak, neúspešná.

Joint venture – je podnik so zahraničnou majetkovou účasťou, ktorá sa označuje aj ako spoločný podnik. Predstavuje dlhodobé spojenie, ktoré nevzniklo fúziou/akvizíou, a v ktorom 2 alebo viaceré subjekty vlastnia dostatočne veľký majetkový podiel, ktorý zaručí určitý stupeň kontroly alebo vplyvu v kľúčových oblastiach i rozhodnutiach.

Investície na zelenej lúke – ide o vybudovanie nových výrobných kapacít buď založením novej dcérskej spoločnosti, alebo ďalšou expanziou už existujúcej.

Investície na hnedej lúke – založenie prevádzky na mieste, kde v minulosti existovali staré závody. Má niektoré prvky akvízie a investície na zelenej lúke.

Hlavné motívy posledného rozmachu firiem v akvizícii

Posledná vlna rozmachu vyvrcholila v r. 2000. Motívy, ktoré vedú firmy k spájaniu sa, sú rôzne. Rýchlosť je v súčasnom svete ostrej konkurencie rozhodujúca – umožňuje rýchlo dohnať existujúce zaostávanie v určitej oblasti. Ďalším dôvodom je rýchly vstup na nové trhy a rýchle posilnenie postavenia na trhu, niekedy dokonca získanie dominantného postavenia na trhu. Ďalším motívom je zvýšenie efektívnosti prostredníctvom synergických efektov statických výhod alebo dynamických výhod. Ďalšími dôvodmi sú zväčšiť firmu, diverzifikovať výrobky či trhy s cieľom rozložiť riziko, využiť finančné výhody alebo kvôli daňovým úsporám.
Spájanie firiem bolo vyvolané rýchlymi technologickými zmenami, zmenami v regulácii prostredia.

TNK a vlády krajín – vplyv TNK na hostiteľskú krajinu

TNK môžu ekonomiku krajiny, v ktorej pôsobia, ovplyvniť buď pozitívne alebo negatívne.
Pozitívny vplyv – prevod technológie a nehmotných aktív. Zvyšuje sa produktivita práce, to znamená vyššia efektívnosť využitia zdrojov a vyšší príjem na 1 obyvateľa. Pozitívny vplyv môže sa prejaviť priamo alebo nepriamo. Priamo ak dcérske spoločnosti TNK sú výkonnejšie a produktívnejšie v porovnaní s miestnymi firmami. Nepriamo – vstup TNK do daného odvetvia hostiteľskej ekonomiky môže spôsobiť zvýšený tlak na konkurencieschopnosť domácich firiem.

Negatívny vplyv – priamy, ak trhová pozícia jej umožňuje generovať nezvyčajne obrovské zisky, ktoré posúva svojim akcionárom, ktorí nie sú príslušníkmi hostiteľskej krajiny. Nepriamy, ak ovplyvňuje politický vývoj v krajine tak, že poškodzuje ekonomické záujmy danej krajiny.

Transfer zdrojov – TNK môže do svojej dcérskej spoločnosti presunúť dodatočné zdroje a kapacity, napr. kapitál, technológie, manažérske zručnosti a schopnosti, zabezpečiť prístup na trhy. Niekedy je to nevýhoda, pretože môže presunúť málo technológií, alebo nevhodnú štruktúru zdrojov a aktív.

Obchod a platobná bilancia – Každý prílev kapitálu do hostiteľskej krajiny pozitívne ovplyvní jej platobnú bilanciu. Výplata dividend, nájomného, úrokov, poplatkov, ktoré plynú z dcérskej spoločnosti do materskej spoločnosti, sa však v platobnej bilancii prejavia negatívne. Pozitívny vplyv bude mať predovšetkým dovozná substitúcia alebo investície, ktoré generujú export. Vytvorenie obchodu sa odrazí aj na ekonomickom raste krajiny.

Konkurencia – činnosť TNK môže posilniť konkurenciu v príslušnom odvetví hostiteľskej ekonomiky, alebo naopak, môže ju obmedziť. Pozitívny účinok na konkurenciu bude spojený s presunom nových podnikateľských stratégií, nových manažérskych postupov a pod. Negatívny vplyv na konkurenciu bude mať nadmerná koncentrácia na trhu a vznik oligopolu alebo monopolu.

Suverenita a vplyv na autonómnosť – Aktivity dcérskej spoločnosti v hostiteľskej krajine závisia v prvom rade od strategických rozhodnutí materskej spoločnosti.. Krajným prípadom je priame ovplyvňovanie politického systému v krajine či priebeh volieb TNK.

Vplyv TNK na materskú krajinu

Zamestnanosť – Pri posudzovaní ich vplyvu na materskú ekonomiku jednoznačne prevláda posudzovanie účinku na zamestnanosť. Skúma sa, či vývoz PZI povedie k vytvoreniu, alebo naopak, k zrušeniu pracovných miest v materskej krajine. Možno hovoriť o troch skupinách účinkov na zamestnanosť: presun pracovných miest, stimulovanie exportu, efekty vyplývajúce z centrály umiestnenej doma.

Obchod a platobná bilancia – tu môžeme hovoriť o zrkadlovom efekte. Jeho najlepšou ilustráciou je vnútro firemný obchod, keď napr. export dcérskej spoločnosti z hostiteľskej krajiny do spoločnosti v materskej krajine zrkadlovo ovplyvní obe krajiny – v materskej krajine ovplyvní obchodnú bilanciu negatívne, kým v hostiteľskej krajine pozitívne. Pozitívny účinok sa prejaví, ak sa z firiem v materskej krajine do hostiteľskej krajiny dovážajú polovýrobky, komponenty, náhradné diely a pod. Negatívne sa prejaví substitúcia exportu z materskej krajiny výrobou v hostiteľskej krajine.

Ostatné účinky – Často sa skúma aj vzťah vývozu PZI na stupeň technologických inovácií v domácej krajine. Posudzuje sa, či ich vývoz spôsobí presun inovačného potenciálu do hostiteľskej krajiny, alebo naopak, či sa zintenzívni výskum a vývoj v domácej krajine.
Presun fondov do daňových rajov prostredníctvom papierových firiem môže spôsobiť, že sa TNK vyhne zdaneniu v materskej krajine.