Svetové hospodárstvo a jeho vývojové tendencie

Svetové hospodárstvo a jeho vývojové tendencie

Základom je rýchly rast produktivity práce v období industriálnej ekonomiky. Rast produktivity práce je spájaný s medzinár. deľbou práce a rozvojom medz. obch. Hnacou silou bol obchod, kt. umožnil rýchlejšie získavanie zdrojov a akumuláciu kapitálu, aby sa mohla rozvíjať priemyselná výroba.
Svetové hospodárstvo sa sformovalo koncom 18. storočia a prešlo zásadnými zmenami.
– 1.vé povojnové obd. (1945-56) – vysoké tempo hospodárskeho rastu. 1949 RVHP. 1947 GATT. 1950 EPU. Marshalov plán (1947-52). 16 krajín vytvorilo OEEC. Pomoc z USA 12,8 miliardy USD. Cieľom bolo prekonať biedu a hlad v Európe a pozdvihnúť Európu. ■2.hé povojnové obd. (1954-1963) 1957 Rímske zmluvy. Vznik EHS. V 1960 CEFTA . ■3.tie povojnové obd. (1964-1973) posledné obdobie nízkych cien surovín.

Od pol.20.st.- svetové hospodárstvo sa stotožňovalo s existenciou dvoch sústav, a to vyspelejšou kapitalistickou a menej vyspelou socialistickou.

– Hospodárska stabilita po ropných šokoch. Nové formy hospodárskej internacionalizácie ako reakcia na:
• Protekcionistické tendencie – hospodárska politika štátu pomáhajúca, chrániaca a rozvíjajúca národnú ekonomiku v podmienkach zahraničnej konkurencie• Rast kapitálovej náročnosti na výskum, vývoj a výrobu

• Vzostup výrobnej činnosti a diverzifikácie
Nové formy:• Spoločné podnikanie• Firemné konzorciá a korporácie, • Medzinárodný subcontracting (čiastková zmluva)

• Zmluvy v oblasti poradenstva a manažmentu• Licenčné dohody• Prenos predajných práv
– Obdobie 1990 – po súčasnosť – vplyv liberalizácie, rozvoj ekonomík
V súčasnosti, sa svetovým hospodárstvom, rozumie nie len existencia medzinárodných ekonomických vzťahov, ale aj jednotlivé národné hospodárstva a vzťahy medzi nimi. Postupne by malo dochádzať k zjednocovaniu (integrácii) menovej, rozpočtovej a sociálnej politiky tak, aby sa rešpektovali rozhodnutia nadnárodného orgánu. Ekonomické zjednotenie je predpokladom politického zjednotenia.

Európske nariadenie GDPR sa týka nás všetkých

Dramatické sankcie za nedodržanie GDPR nariadenia EÚ už postihujú malé spoločnosti na Slovensku. Sprísnili sa pravidlá spracovania osobných údajov občanov EU a zvýšili sa dramaticky sankcie. Rozšírila sa aj teritoriálna pôsobnosť, tzn. že sa začala uplatňovať na európske organizácie a aj na organizácie, ktoré nie sú usadené v EÚ, ak ponúkajú služby dotknutým fyzickým osobám v EÚ. Neváhajte ak nemáte ešte ošetrené GDPR nariadenie vo vašej spoločnosti a nechajte si vypracovať GDPR dokumentáciu u outsourcingovej spoločnosti SAFEDATA. Firma Safedata.sk vypracovala viac ako tisícky dokumentácií pre spoločnosti na celom Slovensku.

Formy zjednocovania národných ekonomík prechádzajú viacerými stupňami:

→pásmo voľného obch. – krajiny, kt. sa dohodnú na spolupráci, rušia vo vzájomnom obchode clá, voči tretím krajinám uplatňujú spoločné obmedzenia

→colná únia – zrušenie ciel vo vzájomnom obchode a voči nečlenským krajinám sa určuje spoločná colná tarifa (napr. už v roku 1948 vznikla colná únia Beneluxu)

→spoločný trh – charakterizuje voľný pohyb tovarov, kapitálu a pracovných síl; je to štádium prechodu k hospodárskej a menovej únii

→hospodárska únia – koordinácia hospodárskych politík členských krajín a odstránenie diskriminácie medzi jednotlivými krajinami

→menová únia – cieľom je vytvoriť jednotnú menu a jednotné pravidlá prňažného obehu, predpokladá sa vznik spoločnej centrálnej banky.

Klasifikácia krajín podľa ekonomickej úrovne:

Vo svete naďalej pokračuej a zosilňuje súťaženie medzi štátmi,národmi,spoločenstvami a spoločnostiami o čo najpriaznivejšie postavenie vo SH v jeho oblastiach a na medzinárodných trhoch.
V súčastnosti sa formujú nové medzinár.hosp.štruktúry:-výrobné, kapitálové,obchodé,informačné a technologické-smerom do21.storočia. Už sa teraz rozhoduje o bud.mieste každeho štátu,národa,ekonomiky…

Krajiny,kt.sa im dokážu včas prispôsobiť a lepšie sa v nich umiestniť,majú väčšiu perspektívu blahobytu a taktiež ďalšieho rozvoja ako iné krajiny – zaostávajúce. Napr.Ázijské tigre už dosiahli hospodársky zázrak alebo v súčastnsoti krajiny,kt.sú na dráhe veľkého rozvoja-Čína,Vietnam. Medzi popredné-najsilnejšie a hosp.najvyspelejšie-USA,Nemecko,Japon.

Vývoj svetového hospodárstva – ETAPY

– Svetové hospodárske prostredie tvorí environment pre medzinárodné podnikanie.

Medzinárodné podnikanie – všetky podnikateľské transakcie medzi jednotlivcami, firmami, alebo inými, či už súkromnými alebo verejnými subjektmi, štátmi či integračnými a inými zoskupeniami, ktoré prechádzajú cez národné hranice. Tieto transakcie zahŕňajú vývoz a dovoz tovarov a služieb a investície, prepravu, transakcie v oblasti tzv. duševného bohatstva (patenty, licencie, know-how, ai.). Medz. podnikanie je širší pojem ako medzinár. obchod, pretože každý obchod je podnikanie.
Medzinárodné podnikanie zahŕňa množstvo činností, z ktorých jednou je medzinár. obchod.
Zahraničný obchod berieme vždy z pohľadu 1 krajiny. Medzinár. obchod sú obchodné vzťahy viacerých krajín. Svetový obchod sú obchodné vzťahy všetkých krajín sveta.
Zahraničný obchod v užšom slova zmysle – len tovary, v širšom slova zmysle – tovary + služby.

Medz. podnikanie zaznamenalo 3 zásadné zlomy: Priemyselná revolúcia v 19. stor., vznik transnacionálnych korporácií (TNK), zásahy do svetového menového systému a dopad ropných šokov
Rozkvet (MO) spôsobujú 4 faktory: rýchly rast a expanzia zavádzania stále progresívnejších technológií, liberalizácia vládnej politiky týkajúcej sa pohybu obchodu a zdrojov cez národné hranice, rozvoj inštitúcií slúžiacich k podpore a zabezpečovaniu MO, rastúce globálne súperenie a konkurenčný boj

Základom je rýchly rast produktivity práce v období industriálnej ekonomiky. Rast produktivity práce je spájaný s medzinárodnou deľbou práce a rozvojom medzinárodného obchodu. Hnacou silou bol obchod, ktorý umožnil rýchlejšie získavanie zdrojov a akumuláciu kapitálu, aby sa mohla rozvíjať priemyselná výroba.
Svetové hospodárstvo sa sformovalo koncom 18. storočia a prešlo zásadnými zmenami.

1. etapa: prvé tri povojnové desaťročia.

1. povojnové obdobie (1945-1956) – vysoké tempo hospodárskeho rastu. 1949 RVHP. 1947 GATT. 1950 EPU. Marshalov plán (1947-1952). 16 krajín vytvorilo OEEC. Pomoc z USA 12,8 miliardy USD. Cieľom bolo prekonať biedu a hlad v Európe a pozdvihnúť Európu.

2. povojnové obdobie (1954-1963) 1957 Rímske zmluvy. Vznik EHS. V 1960 Európske združenie voľného obchodu (CEFTA) 3. povojnové obdobie (1964-1973) posledné obdobie nízkych cien surovín.

2. etapa: od polovice 20. storočia

svetové hosp. sa stotožňovalo s existenciou 2 sústav, a to vyspelejšou kapitalistickou a menej vyspelou socialistickou.

Obdobie 1974 – 1990 Príčiny ropné šoky. Zvyšovanie cien energií. Väčšia nezamestnanosť. Rýchlejší vedecko-technický rozvoj. Viac ako 10 násobné zvýšenie cien energie (1973-1979). Spôsobila to Ramadánova vojna (Sýria a Egypt zaútočili na Izrael), potom vyhlásilo sedem arabských štátov embargo na vývoz ropy do USA, Portugalska, Holandska, Juhoafrickej republiky kvôli proti Izraelskému postoju. Druhý ropný šok revolúcia v Iráne a následný Irácko – Iránsky vojenský konflikt. Tretí ropný šok vyvolaný vojnou v Perzskom zálive. Nerovnováha medzi dopytom a ponukou. Menila sa teritoriálna a komoditná štruktúra svetového obchodu.

3.etapa: hospodárska stabilita po ropných šokoch. Nové formy hospodárskej internacionalizácie ako reakcia na:
• Protekcionistické tendencie – hospodárska politika štátu pomáhajúca, chrániaca a rozvíjajúca národnú ekonomiku v podmienkach zahraničnej konkurencie • Rast kapitálovej náročnosti na výskum, vývoj a výrobu • Vzostup výrobnej činnosti a diverzifikácie

Nové formy: • Spoločné podnikanie • Firemné konzorciá a korporácie • Medzin. subcontracting (čiastková zmluva)
• Zmluvy v oblasti poradenstva a manažmentu • Licenčné dohody • Prenos predajných práv
obdobie 1990 – po súčasnosť – vplyv liberalizácie, rozvoj ekonomík
V súčasnosti, sa svetovým hospodárstvom, rozumie nie len existencia medzinárodných ekonomických vzťahov, ale aj jednotlivé národné hospodárstva a vzťahy medzi nimi. Postupne by malo dochádzať k zjednocovaniu (integrácii) menovej, rozpočtovej a sociálnej politiky tak, aby sa rešpektovali rozhodnutia nadnárodného orgánu. Ekonomické zjednotenie je predpokladom politického zjednotenia.

Formy zjednocovania národných ekonomík prechádzajú viacerými stupňami:

– pásmo voľného obchodu – krajiny, ktoré sa dohodnú na spolupráci, rušia vo vzájomnom obchode clá, voči tretím krajinám uplatňujú spoločné obmedzenia
– colná únia – zrušenie ciel vo vzájomnom obchode a voči nečlenským krajinám sa určuje spoločná colná tarifa (napr. už v roku 1948 vznikla colná únia Beneluxu)
– spoločný trh – charakterizuje voľný pohyb tovarov, kapitálu a pracovných síl; je to štádium prechodu k hospodárskej a menovej únii
– hospodárska únia – koordinácia hospodárskych politík členských krajín a odstránenie diskriminácie medzi jednotlivými krajinami
– menová únia – cieľom je vytvoriť jednotnú menu a jednotné pravidlá prňažného obehu, predpokladá sa vznik spoločnej centrálnej banky

Integračné tendencie
Ekon. integrácia je reálnym, výrazným a dlhodobým trendom vo svetovom hospodárstve. Má dôležité účinky na MO, na medzinárodnú politiku, medzinár. ekon. vzťahy, geoekon. a geopolitiku. Môžu z nej vznikať základné subjekty SH vyššieho rádu -medzinár. ekon. komplexy so svojou špecifickou štátnou formou. Pod integráciou sa všeobecne rozumie: spájanie, spojenie, zjednocovanie prvkov, častí do jedného vuššieho celku -systému al. organizmu. V ekonomike ide o proces zlučovania, splývania zrastania štátnych celkov a ich ekonomík do integračného celku, na rozličných stupňoch, v rôznych oblastiach, rôznymi integrač. prostriedkam.

Z hľadiska skúmania problematiky -trendu jej vplyvu trendu na svetové hosp. prostredie a na vzájomné závislosti, rozlišujeme regionálnu a celosvetovú globálnu integráciu.

Regionálna MEI – v jej určitom vytvorenom spoločnom ekon.priestore zintenzívňujú vzájomné ekon.vzťahy členských štátov a ich firiem. A vzájomné závislosti integrujúcich sa ekonomík dosahujú vysoký až veľmi vysoký stupeň.

Celosvetová ekon.integrácia: SH je typické veľkou a prehlbujúcou sa vnútornou diferenciáciou ekonomík.

Nadnárodné spoločnosti

Pojmom nadnárodná spoločnosť označujeme veľké obch. spoločnosti, kt. prevádzkujú svoje obchodné aktivity s tovarmi al. službami na území viacerých štátov. Avšak multinárodná spoločnosť však operuje bez akejkoľvek národnej podstaty al. prívlastku. Častejšie sa v praxi stretávame s nadnárodnou spoločnosťou, kt. má hlavné sídlo v krajine prvého sveta a pomocou hierarchizovanej štruktúry riadi svoje organizačné zložky v iných krajinách.
Medzi sto najväčšími ekonomickými celkami na svete figuruje až 29 nadnárodných spoločností. Z dvesto spoločností s najväčším objemom aktív v zahraničí najvyššiu pridanú hodnotu v roku 2000 vytvorila americká ropná spoločnosť Exxon, kt. s ukazovateľom 63 mld. USD (podľa súčasného kurzu 2,85 mld. Sk) predstavovala 45 najväčšiu ekonomiku sveta.

Tesne za ním nasleduje najväčší výrobca automobilov na svete General Motors. Okrem neho sa do prvej stovky najväčších ekonomických celkov zmestilo ešte sedem automobiliek. Nechýbajú ani známe telekomunikačné spoločnosti a ropné koncerny. Maloobchodné siete majú zastúpenie v podobe firmy Wal Mart Stores. Do rebríčka sa dostala aj farmaceutická spoločnosť GlaxoSmithKline.
Slovensko je podľa správy UNCTAD 86 najväčšou ekonomikou na svete, tesne za tabakovým a potravinárskym gigantom Philip Morris. Celkovo až dvadsaťjeden nadnárodných spoločností vytvorilo v roku 2000 pridanú hodnotu vyššiu ako HDP Slovenska.

Medzinárodné ekonomické vzťahy
Pohyby tovarov, služieb, prac. síl a kapitálu sa neobmedzujú len na národné ekonomiky, ale rozvojom sa dostávajú za ich hranice. Trhové vzťahy sa rozvíjali do hĺbky – na úrovni jednotlivých národných ekonomík, a do šírky – prekračovanie národných hraníc a formovanie medzinárd. trhu, ktorý sa rozrástol na trh svetový.

Ekonomiky nefungujú v uzatvorenom priestore národných ekonmík, ale čoraz viac sa otvárajú a fungujú na pricípoch otvoreného hospodárstva.
V priestore svet. hospodárstva sa presadzuje ekon. interdependencia – závislosť medzi jednotlivými ekonomikami. Jednostranné opatrenia a zmeny medzinárod. postavenia určitej krajiny ovplyvňujú postavenie ostatných a naopak.
Podstata ekonomickej interdependencie spočíva v citlivosti ekonomického reagovania krajiny na hospodársky vývoj alebo politiku, ktorá sa uskutočňuje mimo nej. Z ekonomickej interdependencie vyplývajú medzinárodné ekonomické vzťahy vznikajúce medzi ekonomickými subjektmi. Rozlišujeme medzinárodné ekonomické subjekty originálne a odvodené.

Originálne subjekty sú národné ekonomiky. Medzi národnými ekonomikami sa utvárajú medzinárodné ekonomické vzťahy a od nich sa sprostredkovane odvodzujú odvodené medzinárodné ekonomické subjekty, zoskupenia. Subjekty medzinárodných ekonomických vzťahov tvoria kvalitatívne nový systém – systém svetového hospodárstva.

V súčasnosti trvové, resp. zmiešané hospodárstva realizujú medzinárodné ekonomické vzťahy v týchto formách:

– vývoz a dovoz tovarov a služieb,- vývoz a dovoz kapitálu,
– medz. pohyb pracovných síl,- medz. intervencionizmus.
Na základe týchto foriem sa vytvárajú medzinárodné alebo nadnárodné inšittúcie. Najstaršou formou medzinárodných ekonomických vzťahov sú obchodné vzťahy. S tým úzko súvisia platby a s nimi spojené medzinárodné menové vzťahy. Po 2. SV internacionalizáica hospodárskeho života nadobudla podobu medzinárod.ekonom.integrácie.